Mesto Púchov leží v doline stredného toku Váhu a severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Bielych Karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov. Súradnice mesta Púchov: 49° 07´ severnej geografickej šírky a 18° 20´ východnej geografickej dĺžky. Kataster mesta sa nachádza na území 41,4 km2 a k 1. septembru 2014 na jeho území žilo 18 281 obyvateľov, čo zodpovedá hustote obyvateľstva 441 obyvateľov/km2.  Nadmorská výška stredu mesta je 265 m n. m., pričom nadmorská výška územia mesta sa pohybuje medzi 239 a 570 m n. m.

Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky patrí Púchov do Trenčianskeho kraja, zároveň je aj okresným mestom. Územie mesta Púchov je tvorené týmito časťami: Púchov, Horné Kočkovce, Hoštiná, Hrabovka, Ihrište, Nosice, Vieska Bezdedov.

Okolie Púchova je z geologického hľadiska veľmi zložité. Biele Karpaty tvoria prevažne horniny starotreťohorného a druhohorného veku. Javorníky majú podobné zloženie a v Strážovských vrchoch na ľavom brehu Váhu vystupujú mladotreťohorné, prípadne starotreťohorné a druhohorné horniny. Najväčší význam a rozšírenie majú horniny bradlového pásma, ktoré sa tiahne z Moravy cez Púchov a Považie až na východné Slovensko. Podnebie je typicky vnútrozemské, Púchov leží v mierne teplej oblasti. Priemerná ročná teplota je 8,2 °C a priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 800 mm. Osou riečnej siete je rieka Váh, ktorá je v tomto úseku regulovaná priehradou Nosice a haťou v Dolných Kočkovciach. Riečna sieť je vyvinutá jednostranne a väčšie prítoky pozorujeme len z pravej strany. V samotnom Púchove do Váhu vteká potok Biela voda, tiahnuci sa celou Púchovskou dolinou.

Územie mesta Púchov bolo osídlené už v paleolite, nálezy na Púchovskej skale svedčia aj o osídlení od mladšej doby kamennej po dobu rímsku. Významným objavom bolo pohrebisko lužickej kultúry, v lokalite sa našli aj nálezy zo 7. – 8. storočia, svedčiace o slovanskom osídlení, či pohrebiská tzv. unětickej kultúry. Nálezy archeológa E. F. Hoenninga sa zaslúžili o vznik pojmu „púchovská kultúra“, ktorý označuje fúziu lužickej kultúry s kultúrou laténskou. Prvá písomná zmienka o Púchove je z roku 1243, kedy kráľ Belo IV. vydal viacero darovacích listín a v jednej z nich sa spomína aj muž s menom Puch, vlastník rovnomennej osady. Jej založenie sa datuje do obdobia okolo roku 1100.

V roku 1470 sa Púchov stáva mestečkom a až do druhej polovice 19. storočia tu tvrdil muziku rod Marczibányiovcov. V 17. storočí sa do Púchova prisťahovala početná skupina moravských a českých remeselníkov, ktorá sa zaslúžila o rozmach remesiel, predovšetkým súkenníctva a hrnčiarstva. Od roku 1649 je mesto držiteľom jarmočných práv, v súčasnosti sa každoročne organizujú Púchovský jarmok, Veľkonočný jarmok a Mikulášsky jarmok.

Dvadsiate storočie prinieslo v Púchove intenzívny rozmach gumárenského a odevného priemyslu – značky Matador a Makyta boli celosvetovo uznávané. Z dôvodu priemyselného rozvoja Púchov prišiel o svoje historické centrum, historické budovy, ktoré sa zachovali už len na fotografiách, museli ustúpiť bytovej výstavbe. A tak z pamiatok sa dodnes zachoval len klasicistický Župný dom z konca 18. storočia, evanjelický kostol, pamätná fara, v ktorej pôsobil národný buditeľ Vladimír Roy, a pôvodne renesančný katolícky kostol, ktorý bol v roku 1940 prestavaný do barokovo-klasicistického štýlu.

V Púchove pôsobí osem materských škôl (z toho jedna súkromná) a päť základných škôl (z toho jedna súkromná). Je sídlom troch stredných škôl a zároveň aj sídlom Fakulty priemyselných technológií Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. Silnú tradíciu v meste má ochotnícke divadlo i folklór, pôsobia tu viaceré športové kluby, najbohatšiu tradíciu má futbal, volejbal a ľadový hokej.

Púchov má výbornú strategickú polohu, je železničným uzlom na križovatke tratí Bratislava – Košice a Praha – Košice a zároveň východiskovým bodom pre cykloturistiku a pešiu turistiku do oblasti Javorníkov, Strážovských vrchov a Bielych Karpát. V rokoch 2013 a 2014 bol turistickým portálom slovakregion.sk vyhlásený za Najkrajšie mesto Slovenska.

Zmena 10.7.2015 o 10:31