Mestské archeologické múzeum - Múzeum púchovskej kultúry

Výskumy nadšenca baróna Emila Hoeninga v oblasti Skala v Púchove poskytli možnosť spoznať tzv. púchovskú kultúru - jednu z najvýznamnejších kultúr ranných dejín na území Slovenska. Bola to významná materiálna kultúra osídlenia severného Slovenska, ktorá zaznamenala najväčší rozvoj v období na rozhraní letopočtov, kedy dosiahla aj maximálne územné rozšírenie. Obdobie púchovskej kultúry predstavovalo časy mimoriadneho rozvoja vo všetkých oblastiach života. Púchovská kultúra vyrástla z koreňov pôvodného obyvateľstva, pravdepodobne ilýrskeho pôvodu, za prispenia keltských a dáckych kolonistov. Dominantnou etnickou zložkou púchovskej kultúry sa stal keltský kmeň Kotínov z hornatých severných častí našej vlasti. Rímski kronikári a historici Kotínov popisovali ako vynikajúcich hutníkov a kováčov. Počas 1. storočia pred Kr. púchovskej kultúra prenikla aj na severovýchodnú Moravu, južné Poľsko, Spiš, Pohronie a Ponitrie. K najdôležitejším náleziskám púchovskej kultúry patria hradiská (oppidá), kde sa sústreďovala výroba a obchod a boli to aj významné strategické centrá príslušných regiónov. Medzi najvýznamnejšie (okrem Skaly v Púchove) možno zaradiť Divinku, Vyšný Kubín, Liptovskú Maru, Spišský hrad a ďalšie. Rozhodujúcou zložkou vtedajšej materiálnej kultúry sú výrobky z hliny a železa, i niečo menej z bronzu, striebra a zlata. Z drahých kovov sa razili najmä mince, ktoré sú jedinečným dôkazom vtedajšieho mimoriadneho hospodárskeho rozvoja severného Slovenska, najmä v poslednom storočí starého letopočtu. Vo Varíne boli objavené zvyšky pecí na tavenie železa mimoriadnych rozmerov a zvláštnej konštrukcie, ktoré nemajú analógie na celom území tzv. slobodnej Germánie. Hrnčiarske dielne objavené na Liptove vyrábali dokonalú, na hrnčiarskom kruhu vyrobenú keramiku, ktorú vypaľovali vo veľkých peciach z hlineným roštom a predpecnou jamou. Na vysokej úrovni bolo aj vtedajšie poľnohospodárstvo. Železné radlice umožňovali lepšie obrábanie ťažkých pôd severného Slovenska a železné kosáky a kosy, ako aj kamenné žarnovy, lepší zber úrody a kvalitnejšie spracovanie plodín. Púchovská kultúra zaznamenala najväčší rozvoj a maximálne územné rozšírenie na rozhraní letopočtov. Žiaľ, v prvých desaťročiach nového letopočtu prišiel vpád germánskych vojenských družín, ktorý spôsobil zánik nielen sídlisk, ale aj hradísk na celom území. Po tejto katastrofe sa vracal život do horských údolí severného Slovenska len pomaly. Ale už na rozhraní 1. - 2. stor. po Kr. možno pozorovať opätovný rozvoj osídlenia a výroby, aj keď v omnoho menšej miere a na menšom území, než predtým. Tento proces obnovy by pokračoval aj ďalej, ale následne ho zastavili ťažké boje Rimanov s Germánmi, ktoré sa odohrávali na našom území počas tzv. markomanských vojen. Počas týchto bojov bol násilne odvlečený aj kmeň Kotínov do provincie Palónia (dnešné Maďarsko). Tak postupne, koncom druhého storočia po Kr., zanikla aj púchovská kultúra. Jej význam pre kultúrny vývoj severného Slovenska zostáva nedocenenou kapitolou našej histórie. Veď napr. razenie zlatých, strieborných a medených mincí sa na tomto území už nikdy nezopakovalo. Hutnícke zariadenia z Varína z obdobia prelomu letopočtov pracovali na takej vysokej úrovni, že podobnú dosahovalo slovenské hutníctvo až v 16. storočí. Výroba keramiky na hrnčiarskom kruhu v takom veľkom množstve a kvalite sa opäť zopakovala až vo vrcholnom stredoveku. Železné radlice používané pri orbe na rozhraní letopočtov sa tu opäť objavili až v 9. storočí, keď toto územie bolo súčasťou Veľkej Moravy. Mimoriadny rozvoj vo všetkých oblastiach života, aký môžeme sledovať v období púchovskej kultúry, sa na tomto území opäť zopakoval až po vzniku miest v 13. - 14. storočí. Archeologické múzeum Púchovskej kultúry sídli v Župnom dome, ktorý je jednou z mála historických pamiatok zachovaných v Púchove. Túto barokovú stavbu dal na konci 18. storočia postaviť Imrich Marczibányi a pôvodne bola využívaná ako soľný sklad a úrad.